DENNÍK CESTOVATEĽA, kus druhý
Busom sa blížim k prvej tohtodňovej misii v podobe vysokých Storrových šutrov, ktoré pri príchode ešte vidím. Pri výstupe začína pršať. Prší aj v strede výšľapu. Okrem toho, že prší, ešte aj padá hmla, a preto vidím akurát vodu, čo mi kvápe z nosa. Na sekundu sa ukáže slnko, dúha (asi pätstodvadsiataôsma za deň) a znova prší a z hora sa valia riavy vody a blata. Vravím si, že prežijem a túto malebnú prechádzku zdolám so cťou. Zdolávam, je tam veru krásne, aj keď nič nevidím a pripravujem sa na drastický blatový zošmyk nadol. Ako inak keď som živá, zdravá, mokrejšia ako voda namočená vo vode, začína svietiť slnko a hmla stúpa. Pohľady okoloidúcich naznačujú, že si určite myslia, že som dajaký pako, ktorý sa hore vo všetkom oblečení rozhodol kúpať v nejakom jazierku a mňa ide len poraziť pri pohľade na všetkých aziatov, ktorí sa chystajú hore v kraťasoch, bez čiapok a v sandáloch. Polemizujem nad tým, či som neprimerane oblečená ja alebo oni.

Prídem nadol, mokrá, zamrznutá, snažím sa stopovať ale veru ťažko sa stopuje v krajine, kde nikoho niet. Po hodine teda nastupujem na asi jediný bus, ktorý ide a už neviem kam sa pozerať, čo je všade tak pekne.
Po prejazde polkou ostrova sa vraciam do centrálneho mestečka a nakoľko som fakt že mokrá, idem kúpiť dajakie gate, smutne sa tety predavačky pýtam, či si ich môžem rovno nechať na sebe, lebo že hentie moje už na seba veru nenavlečiem. Teta sa pýta, že odkiaľ som a ja vravím že zo Slovakie….ona celá prešťastná hovorí, že bola v Smokovci a v Tatrách…ja tiež prešťastná, že aký malý svet….do minúty sa pridáva do debaty okoloidúci lokál, že aj on bol v Tatrách a že veru malebné to tam máme. Na parádu!
Idem si v nových gatiach zožuť sandwich na vyhliadku, sedím, kochám sa výhľadom a evidujem nejakých dvoch týpkov za rohom. Po chvíli sa započúvam a zisťujem, že sa jedná o bratov Čechov, tak sa milo pozdravím, keď idem okolo, pokecáme. Chlapci z Rožnova tiež blúdia po ostrove ako ja, tak vraj nech sa mi darí, nech sa im darí tiež. Čau čau.

Nič inak nenaladí príjemnú atmosféru mestečka v srdci malebnej prírody tak, ako stíhačky RAF letiace pár metrov nad zemou! Tento krát sa mi ich konečne podarilo aj vidieť a nie len počuť ten zvuk obrovského meteoritu padajúceho na tvoju hlavu.
Nasledujúci deň sa zasa vrúbem medzi hory, zmoknem približne tak 10x, brodím sa močarinami smerom do ničoty ale všetko okolo je prudko obdivovateľné, takže mi to vôbec nevadí. Po dvoch zmeškaných busoch sa mi podarí dostaviť do počiatočného bodu mojej cesty domov, míňam posledné groše na fish and chips. Odporúčam nejesť v outdooroovm prostredí opodiaľ móla, pokiaľ nechceš, aby ťa počas konzumácie sledovalo niekoľko vražedne zazerajúcich čajok.
Aby toho nebolo málo, na ceste vlakom sa mi podarilo zobudiť presne v momente, keď sme stáli vedľa poľa so škótskymi vlasatými emo kravami, ktoré sú na pohľad fakt interesantne vyzerajúce tvory…
Tomuto čarovnému ostrovu dávam 20 bodov z 10, tak keď budeš mať cestu okolo, rozhodne sa tam zastav