DENNÍK CESTOVATEĽA
…počiatok severského putovania, alebo o tom, ako sa mi konečne podarilo nezmeškať lietadlo…
Kus palubného zápisku – počiatočný ejkejej prvý.
Na mojom imaginárnom nástennom kalendári svieti dátum 9. Február a ja začínam zbierať nejaké háby a pratať ich do batôžka. Niekde v zadnom priestranstve môjho mozgu sa driape na povrch jednoduchá otázka: Dopracem sa tentokrát ďalej než (nechcene) do poľského Sosnova?
Za pol hoďku je batôžtek na 2 týždne pobalený a ja pozerám von oknom na vánok o sile približne tisíc km/h a čítam správy o padajúcich stromoch a zatarasených cestách. Perfektný večer na započatie cesty pre mňa, bezpečného nudou na cestách opradeného cestovateľa. Hodinu pred odchodom na nočný vlak do starej dobrej Ostravy, kde som pred 2ma mesiacmi s bylinným mokom v rukách oplakávala zmeškané lietadlo do Nórska a potom sa namiesto domova ocitla pozerajúc von vlakovým oknom na nápis Katowice, mi niečo hovorí, že by som si mala len tak for fun na cépečku pozrieť tých milión spojov, ktorými sa idem dopratať na Katowické letisko. Mozog mi ale zamŕza v momente keď vidím, že mnou zajednaný spoj medzi Ostravou a Katowicami neexistuje. Vravím si čo si, to by čo už bolo, kebyže ma spoj Tigerexpress znova na to letisko nedopravil. To musí byť chyba v systéme alebo medzi mojou sietnicou a mozgom lebo toto nemôže byť reálne, o hodinu odchádzam smer PL, SWE, FIN, ISL a ak sa moja ctená zadnica nedostane do piatej ráno do Poľska, môžem svoju cestovateľskú kariéru zavesiť rovno za rebro na hák. Pozerám preto stránku Tigra a druhýkrát sa presvedčujem o tom, že spoj naozaj neexistuje. Vytáčam zákaznícku linku (už si ju môžem nastaviť ako rýchlu voľbu), ktorú o pár minút zatvárajú, tetuška zdvíha a ja s potláčanou panikou v hlase predkladám otázku: …Je nejaká šanca, že ste menili časy odchodov a ja o tom neviem?…Tigrovaná tetka asi netuší, že jej život visí na vlásku a s pokojom v duši odpovedá, že áno, v januári sa menil cestovný poriadok…A to akože nepotrebujete oznámiť napr. aj cestujúcim, ktorí majú kúpený lístok?! A na kedy potrebujete spoj? Na od teraz za 3 hodiny teta! Ja za chvíľu odchádzam na vlak a na letisko idem očividne imaginárnym spojom! No môžem sa vám to pokúsiť preložiť na spoj o hodinu skôr. Super teta, ale mne vlak príde o hodinu neskôr, takže ak na mňa nepočkáte je mi to prd platné. Tak ja teda poviem vodičovi nech na vás počká. Díky teta (neznášam vás z duše najviac momentálne)!…
Cesta na stanicu spočíva v čiernych mačkách behajúcich cez cestu a ja si vravím, že už sa nemôže nič horšie stať. Jedine žeby mi nejaký strom od víchrice padol na hlavu. Ale to si ešte neuvedomujem, že ma čaká cesta vlakom. A tie taktiež nie sú mojou silnou stránkou. Vlak mešká. Ako inak. Nastupujem, veziem sa, stojíme v poli a z repárkou teta štikátorka hlási: „Ospravedlňujeme sa za meškanie ale nejaký dobrák nahlásil vo vlaku bombu.“ Mohol?! No mohol?! Meškanie graduálne naberá vyššiu hodnotu a ja v Ostrave vystupujem s presvedčením, že si môžem opäť zakúpiť nejaký mok a bedačiť nad svojím osudom. Pre istotu ale ešte o 3tej ráno dávam pár koliečok okolo stanice, kde nebadám žiadne náznaky človečiny, nieto ešte letiskového transferu. V zúfalstve sadám na prvú staničnú stolicu a premýšľam, či si nejdem aspoň ten Sosnov obzrieť troška lepšie keď už nič. Ale kde tu, hľa! Z tieňa sa vynára dodávka, ktorá pootvára okienko a pýta sa, či som to ja. Vravím, že som a dúfam, že sa bavíme o tom istom. Miesta nazvyš tam teda moc nie je, očividne so mnou nepočítali a teda sedím pomaly vodičovi na hlave. Vyrážame. Neskutočné!
O spánku sa nedá ani hovoriť, keďže sa vodič za celú posádku rozhoduje, že vypeckovaný striedavo česko-poľský rap je to, čo nás nabudí na cestu najlepšie. Striedavý pocit deja vu neopúšťa moju myseľ na poľskej diaľnici hlavne pri pomyslení na to, že sedím presne na mieste, kde nám naposledy odžulo plechy. Polky mi stíska pri každom predbiehaní a verím, že všetci okolovoziaci sa Poliaci chápu, že sa tentokrát naozaj na to letisko dostať chcem.
Nemožné sa stáva skutočnosťou a parkujeme pred letiskom. Pred odletom lietadla! Pekne sa ujovi vodičovi poďakujem hlavne za to, že som došla a v mysli mu odpúšťam fakt, že mi nedal korporátne krowky ako ten posledný. Zvažujem, že mu na znak vďaky pošlem ako dar CD s najlepšími cezhraničnými rapovými vypaľovačkami. Alebo napálený mix Enerdži dvatyšonce.
Letisko Katowice….malý krok pre ľudstvo,
ale obrovský krok pre Nerádovú!
Letím smer Stockholm….(juch!)