#LiptovskéTalenty: Martin Budaj

Pridané 25. 7. 2017

Dobrý deň. Klasicky začíname podobnou otázkou. Mohli by ste sa naším čitateľom na úvod predstaviť? Kto ste, odkiaľ pochádzate a čomu sa venujete? 

Narodil som sa v Trnave, no celý život som viac menej prežil v Bratislave. Od roku 2010 som ale začal chodiť na Liptov, okrem občasných dovoleniek a výletov do hôr, častejšie – zoznámil som sa vtedy totiž s jednou skvelou “liptáčkou”, ktorá je teraz už mojou manželkou 🙂 . V Bratislave teda spolu žijeme, pracujeme tu a je nám tu dobre. Na Liptov jazdíme pomerne často a veľmi radi, za rodinou, kamarátmi, prírodou a tiež za jazzom. Okrem môjho hlavného zamestnania, ktorým je v podstate rozbeh nových podnikateľských zámerov a tzv. produktový manažment, som sa cez manželku dostal aj k spoluorganizovaniu Mikulášskeho Jazzového Festivalu. V podstate mi to dosť zásadne zasiahlo do života a jeho organizovanie vypĺňa veľkú časť môjho voľného času. Je to ale zároveň veľmi obohacujúce a popri bežnej práci to prináša dôležité duchovné, či kultúrne naplnenie.

20394853_10159260353265106_1079718774_o

Jazzový festival nám je veľmi známy. Sami sme sa ho pár krát zúčastnili. Ako dlho túto udalosť už organizujete?

V podstate som sa do spoluorganizovania festivalu zapojil v roku 2011, čo bol siedmy ročník a aktuálne vrcholia prípravy trinásteho ročníka festivalu. Takže matematicky to nemusí na prvý pohľad sedieť, ale je to môj siedmy ročník. Ubehlo to veľmi rýchlo.

Organizujete festival sám alebo je Vás v teame viac?

Náš tím je pomerne malý, ale o to akčnejší a všestrannejší. Spolu s Jankom Novotným, ktorý je riaditeľom festivalu a zároveň mojim svokrom a veľmi dobrým priateľom, tvoríme core tím. Ďalšími dôležitými ľuďmi, ktorých nemožno nespomenúť a ktorí sú úzko spätí s organizovaním festivalu sú Paľko Bobák a René Devečka. Priamo aj nepriamo nám pomáha tiež niekoľko ďalších kamarátov, nadšencov a skalných podporovateľov a keď horia termíny, zapájame aj členov rodiny a všetkých čo môžu…  Určite by som na niekoho zabudol, tak radšej už ďalej nebudem menovať, no sme radi, že festivalu sa aj vďaka ich podpore darí rásť, inovovať a zlepšovať sa. Festival sa postupne z malej “rodinnej” akcie stáva čím ďalej tým viac profesionálnejším podujatím s celoslovenským, ba až medzinárodným dosahom.

Čo považujete pri organizovaní takéto festivalu za najťažšie? Napadá Vám aké problémy ste museli v minulých rokoch riešiť?

Najťažší bol azda uplynulý ročník. Jednak sme sa museli relatívne na poslednú chvíľu sťahovať z Reduty na nové miesto a vypadla nám tiež časť financovania z Ministerstva kultúry SR, čo je pri organizovaní v režime non-profit skutočný problém. Festival však napokon dopadol napriek úspornému režimu podľa môjho názoru až nadmieru dobre a podarilo sa nám tiež celkom úspešne rozbehnúť organizovanie klubových koncertov. Tie usporadúvame každý mesiac pod hlavičkou Jazz v meste a od začiatku roku 2016 ich bolo spolu 16. Naše celoročné snaženie bolo napokon v tomto roku korunované pomerne výraznou podporou Fondu na podporu umenia, za ktorú sme veľmi vďační. Najväčším problémom je ale popri zháňaní zdrojov neustála zmena miesta a spravidla každé 2-3 roky sa náš festival sťahuje (z rôznych dôvodov) na nové miesto, kde prakticky začíname vždy nanovo. Našťastie, väčšina našich skalných fanúšikov s nami vytrvalo putuje ďalej a ďalej. 🙂

20424598_10159260356650106_178847105_o

Aké najväčšie jazzové mená sa Vám počas týchto rokov podarilo na Liptov pritiahnuť?

Pri písaní posledného projektu sme to počítali a za celú históriu festivalu sme hostili spolu viac ako 330 jedinečných hudobníkov z celého sveta, pričom mnohí u nás vystupovali viac krát. Ťažko menovať tie najväčšie mená, no najviac zarezonovali určite Jozef „Dodo“ Šošoka (veľký podporovateľ prvých ročníkov), Miroslav Vitouš (Weather Report, Chick Corea), Emil Viklický, Aga Zaryan, Alita Moses (Al Jarreau), Pawel Kaczmarczyk, Roman Janoška, Peter Breiner, Juraj Griglák, Martin Valihora, či známejší Marián Čekovský, Peter Lipa, alebo Erich „Boboš“ Procházka. Popri nich však u nás hralo množstvo špičkových hudobníkov, ktorých mená možno ľuďom až tak veľa nepovedia, no každý z nich si nepochybne zaslúži svoje miesto v pomyselnej sieni slávy nášho festivalu. Pri príležitosti desiateho ročníka festivalu sme vydali špeciálnu limitovanú edíciu plagátu s menami všetkých účinkujúcich od jeho počiatku. Tešil sa veľkému záujmu a pravdepodobne visí u mnohých doma či v skúšobni.

20401216_10159260355475106_479047111_n

Existuje aj nejaká liptovská jazzová kapela, ktorú by sme si mali spoločne s našimi čitateľmi určite vypočuť, prípadne navštíviť ich na ich najbližšom koncerte?

O čisto liptovskej jazzovej kapele neviem, no určite môžem odporučiť viacero vynikajúcich jazzových hudobníkov, rodákov z Liptova, ako napríklad gitaristu Ľuboša Brtáňa, kontrabasistu Petra Kormana, alebo bubeníka Juraja Rašiho. Každý z nich už u nás na festivale vystupoval niekoľko krát s rôznymi svojimi projektami a musím povedať, že určite sa vo svetovej konkurencii nestratia. Dlhodobo venujeme pomerne veľký priestor slovenskej tvorbe a budeme veľmi radi, ak sa rady liptovských jazzmanov rozrastú. Snažíme sa k tomu aj trochu prispieť a tento rok sme pripravili prvé hudobné workshopy. Chceme aj touto cestou podnietiť rozvoj hudobných a predovšetkým jazzových talentov spod Tatier.

Ako je to s organizovaním festivalu samotného? Podarilo sa Vám zaistiť nejakú podporu (napr. mesta,…) alebo je to len a len o Vás?

Ako som už spomínal, podarilo sa nám presvedčiť Fond na podporu umenia, že to čo robíme má zmysel a náš festival už má na pomyselnej “jazzovej mape” Slovenska svoje pevné miesto. Popri ňom však festival dostáva výraznú podporu aj lokálne od mesta Liptovský Mikuláš a Domu kultúry Liptovský Mikuláš, ako aj od množstva miestnych firiem a jednotlivcov zapálených pre dobrú vec. Sme im veľmi vďační a hádam sa jedného dňa Liptovský Mikuláš dočká aj vlastného jazzového klubu (pokračovateľa legendárneho Hudobroňa).

20399212_10159260354170106_765991359_o

Je jazz zároveň aj Váš najobľúbenejší hudobný žáner?

Čo sa žánrov týka, som veľmi otvorený a počúvam všetko možné od klasiky až po elektroniku a hoci aj dobrý metal. Neviem či to vo všeobecnosti možno označiť za tzv. alternatívnu hudobnú scénu, no rozumej – nie to čo hráva Rádio Expres či Fun. Čo sa jazzu týka, mnohým sa zdá neprístupný alebo povedia že mu nerozumejú. Jazz má ale nespočetne veľa tvárí a keď už má človek pocit, že sa v ňom tak trochu orientuje a že toho pozná už celkom dosť, tak objaví celkom novú dimenziu a krásu v nej. Stále je čo objavovať. A tak je to vlastne s hudbou vo všeobecnosti. Ale aby som odpovedal na otázku – jazz je jedným z mojich najobľúbenejších žánrov.

Koho si budú môcť vypočuť obyvatelia na tohtoročnom festivale?

Aktuálny ročník bude nesmierne pestrý a radi by sme ľudí povzbudili a pomohli im v objavovaní rôznych tvárí jazzu. Keď to vezmeme od začiatku roku (keďže náš festival je v podstate už celoročný), tak sme žánrovo prešli od tradičného jazzu, cez blues, jazz rock a pinkfloydovské vplyvy až po soul či gypsy jazz, ethno a world music. V rámci letného festivalu si budú môcť návštevníci vychutnať predovšetkým dobrý jazz v rôznych jeho podobách a keď si tak premietam účinkujúcich, mnoho bude ovplyvneného ľudovou tvorbou. V úvodný večer to bude veľmi originálna fúzia jazzu a ľudovej hudby v podaní AMC Tria a Ľudovej Hudby Stana Baláža. Ďalej Ester Wiesner so svojou kapelou zahrá zmes jazzu, slovenského folklóru, klasickej hudby a folkových piesní s vlastnými textami. Napokon Trio Emila Viklického s trúbkarom Miroslavom Hloucalom predvedie majstrovský jazz, aký v českých „luhoch a hájoch“ nemá obdobu. V sobotu sa na úvod ponoríme do tónov židovskej hudby ostrieľanej formácie Pressburger Klezmer Band. Experimentálny a éterický Tribute to Ján Cikker bude asi poslucháčsky najnáročnejší, ale o to jedinečnejší a hneď na to sa vrátime k jazzu. Legenda poľskej a azda aj svetovej jazzovej scény Zbigniew Namyslowski so svojim hviezdnym kvintetom nás zasvätí do toho ako znie „zjazzovaná“ tradičná poľska mazurka, či kujaviak. Tretí večer bude krásny a melodický, otvoria ho maďarskí Transform Quintet so svojim originálnym podaním fusion jazzu, po nich zahviezdi a predpokladám, že všetkých očarí len 20 ročná poľská basgitaristka Kinga Glyk. Vyvrcholením festivalu bude koncert ďalšieho poliaka, virtuózneho huslistu Adama Baldycha a jeho sextetu. Myslím si, že to bude skutočne pestré a každý si príde na svoje.

20292395_10159260354100106_1854005400_n

Ďakujeme Vám veľmi pekne za rozhovor a prajeme, aby sa Vám festival vydaril na výbornú. Chceli by ste na záver ešte niečo naším čitateľom odkázať?

Ďakujem veľmi pekne aj ja a čitateľom by som chcel odkázať, aby neprestávali objavovať a aby sa nebáli byť nároční, minimálne čo sa hudby týka. Jazz je o slobode, spontánnosti, pestrosti, kontakte, dialógu… To sú hodnoty, ktoré podľa môjho názoru v dnešnej dobe veľmi potrebujeme. Faktom je (aspoň mne sa to tak zdá), že na jazzových festivaloch sa väčšinou zíde mnoho dobrých ľudí. Bodaj by ich bolo čím ďalej, tým viac. Long live jazz!