Ráno sa zobudím s pocitom, že neviem či som mŕtva…neviem pohnúť ani jednou končatinou, necítim si nohy ani ruky, dedukujem, že ma celú noc niekto musel asi mučiť…pozviecham sa pádom z postele a keď pozriem von oknom tak ma skoro porazí….ten idiot na oblohe svieti a vonka je krásne!..no dá sa zostať doma?…pozerám von oknom, že ktorým smerom sa dnes vydám a usúdim, že vyskúšam techniku klin sa klinom vybíja a že ďalší výlet zlepší stav bolesti môjho svalstva (HOV*O!..táto technika je na túto sféru neaplikovateľná)
…rozhodujem sa pre reparát v Západných Tatrách, pobalím ešte stále mokrý batôžtek (niekoľko kusov oblečenia, však vieme ako som dopadla včera), obujem ešte stále nevyschnuté bagandže a vyrážam
Na začiatok by som veľmi rada poukázala na problém, ktorý nastáva či už vo Vysokých ale aj Západných Tatroch…po všelijakých silných vetriskách nám tu stromy poväčša rastú najmä v horizontálnej polohe a práve z tohto dôvodu je veľmi obtiažne nájsť si miestečko, keď potrebujete hodiť močom…takže milý vetríček prestaň už, nemám kde cikať
…som si povedala, že idem rozhýbať svalovicu, takže cestu na Žiarsku som pokorila za 45min (písané vraj 1:30…myslím, že môj absentujúci kardio spoluputovník by bol na mňa hrdý)…normálne že som predbehla dvoch cyklistov (pravdepodobne dajakí amatéri, ale HAHA to je ich problém, ja som prešťastná)…moje tempo je vražedné, volajte ma Semir!
…podotýkam, že na rozdiel od včerajška, cestu započínam v tielku, s okuliarmi na nose a cítim sa ako vyprážaný syr, Oskar pečie ako keby mu za to platili
Práve dnes bol inak veľmi vhodný deň na pozorovanie endemitného druhu horského živočícha, tzv. čučorierkozberač…sama som natrafila asi na 20tich a najradšej by som im ten kýbeľ ukradla a utiekla keby som vládala..
…keďže som vyrazila ako správny turista až poobede, naskytla sa mi šanca pozdraviť pri vystupovaní asi tak 358 tisíc zchádzajúcich ľudí..zato som ale prišla na to, že je to vcelku výhodný čas, pretože keď sa vraciate späť, tak už nikoho ani náhodou nestretnete a môžete si vyspevovať (a potom sa spoza rohu vynoria cyklisti a vy sa tvárite, že to bol ten za vami…)
…v podstate cieľ som nemala, len som vedela, že v určitom bode pôjdem buď doprava alebo doľava…tentokrát to vyhrala ľavá strana…pohľady na zasnežené kopce of kors že najsamkrajšie, zatiaľ čo včera som sa párkrát už potešila, že je nado mnou cm2 modrej oblohy a pritom to bol len žmolok z mojej modrej čiapky, dnes to bolo všetko modré ako modrá len môže modrou byť
..driem si to v blate, snehu, šutroch po kopčisku a zamýšľam sa nad tým, ako do ritky to idem s tou mojou svalovkou zliezť dole…prepočítam mince v peňaženke, usudzujem, že na vrtúľnik teda nemám, takže to budem musieť dať po svojich
…dodriapem to do sedla, požívam blahodarnú číru tekutinu (rozumej H2O), kde tu zrazu spoza mňa: „A Nerádová ide kam?“..na moment sa zamyslím, že či to akože ja alebo tam je akože niekto iný s takýmto malebným menom, otočím sa a tam kamarát…svet je malý, Mikuláš ešte menší, hory sú veľké ale vždy keď sa dakam vydriapem tak tam stretnem známeho…tomu ja hovorím doma
…čaká ma cesta nadol a zisťujem, že pri každom kroku nadol moje stehná vzdorujú ako sa dá, podotýkam, že pri každom kroku nadol s prevýšením vyšším ako 10cm (čo je asi tak 80% cesty) sa mi natrhnú všetky svalové vlákna, následne sa opäť zrastú a tento proces sa cyklicky opakuje..ale vravím si, že ide mi bus, zajtra idem do školy, nemôžem tu predsa zahynúť nevzdelaná, takže krivkavým tempom pokračujem
…rada by som vás tiež upozornila, že časy na tabuliach sa určite udávajú aj s pauzou na kapustnicu a pol hodinou na umrznutie na zastávke k dobru (time manažment im nič nehovorí..)
..moja chôdza aktuálne pripomína nejakého poloochrnutého nevládneho krivkajúceho zombíka, takže sa ma v bližšej dobe nepokúšajte vyzývať na nejaké preteky v rýchlochôdzi, nieto ešte v behu..už teraz sa neviem dočkať ako sa idem ráno o 6 odplaziť na vlak
…umrel mi kamarát grep..padol za vlasť, nech mu je žalúdok ľahký
…a tiež som zistila, že víkend nie je dostatočne dlhá doba na konzumáciu celého obnosu kapusty od babky, preto ju idem relokovať do Zlína…čiže mi z toho logicky vychádza, že ak ste ovocie alebo zelenina, tak sa hláste ku mne, precestujete so mnou aj pol sveta
…len toľko k oddychovému regenerujúcemu víkendu