Ahoj Alex. Na úvod Ťa poprosíme, aby si sa našim čitateľom predstavil. Odkiaľ pochádzaš, aké sú tvoje záľuby a čomu sa venuješ?
Ahojte. Volám sa Alexander Uhrín. Narodil som sa v roku 1995 v meste Liptovský Mikuláš, v regióne pod Tatrami. Počiatok mojej tvorby, prvotne hlavne fotografickej, silným spôsobom ovplyvnila moja láska k prírode, ktorá ma obklopovala všade navôkol. Neskôr som však zatúžil do statických snímkov vniesť dynamiku a napätie. Medzi moje hobby patrí samozrejme fotografia, ale nesmiem zabudnúť ani na horskú cyklistku a turistiku, ktorú sa snažím vždy skĺbiť s fotením.
Ako dlho sa venuješ foteniu a kedy si zistil, že fotenie je pre Teba to pravé orechové?
Fotografovaniu sa venujem už dlhšiu dobu. Venujem sa najmä krajinkárskej fotografii, popritom samozrejme aj iným štýlom, ako je športová a svadobná fotografia. Krajinkárskemu foteniu sa venujem už 4 roky. K foteniu ma doviedol môj prvý fotoaparát, ktorý som dostal k 18. narodeninám. Zachytil som s ním mnohé nezabudnuteľné zábery. Začiatky však neboli vôbec ľahké, veľa som skúšal a fotil, ale veľa z tých fotiek boli iba nepodarky. Vtedy som si povedal, že foteniu musím obetovať aj viac času. Trávil som viac času na horách a v prírode, a zaznamenával som viac a viac lepších snímkov, ale keďže som sa chcel ďalej zlepšovať, tak som samozrejme časom môj prvý foťák vymenil za lepší.
Je fotenie iba Tvojou záľubou alebo aj formou obživy?
Nie fotenie je iba mojou záľubou.
Každý fotograf má svoj obľúbený štýl fotiek. Či už sú to portréty, zábery z prírody alebo fotky z akcii. Niečo si nám už v úvode naznačil, ale akému druhu fotenia sa venuješ najradšej Ty?
Tých druhov alebo štýlov je asi viacej, ale ako som už spomínal, najviac mi učarovala krajinkárska fotografia. Do tej som sa proste zamiloval. Popri tom sa venujem aj portrétom a samozrejme nemôžem zabudnúť ani na športovú fotografiu, kde milujem akčnosť záberov, ktoré treba zachytiť.
Príroda Ti teda učarovala. Krajinkárska fotografia je najobľúbenejším štýlom viacerých fotografov z Liptova (veď sa vlastne ani niet čomu čudovať). Povedz nám viac o tom aké boli tvoje začiatky a čo ťa najviac na nej fascinuje?
Krajinkárskej fotografii som sa zhruba začal venovať od čias strednej školy, kedy som navštevoval lesnícku školu. Vďaka strednej lesníckej škole som trávil viac času v lese, kde v skorých ranných a neskorých večerných hodinách, som sa snažil zachytiť krásu prírody. Na fotografii je krásne to, že nikdy neviete odhadnúť, či dnes spravíte dobrú alebo zlú fotografiu. Aj ja som trávil veľa času na horách, kedy mi počasie neprialo, ale to ma nikdy neodradilo ísť znova hore a počkať na ten moment, že sa mi to raz podarí a fotografia bude stáť za to. Fotil som v zahraničí v Dolomitoch, v Alpách alebo aj v Pyrenejách. Každé jedno miesto mi učarovalo. Najradšej tieto miesta navštevujem na jeseň alebo na jar, kedy sa príroda sfarbuje do krásnych farieb. Tieto ročné obdobia si však vyberám aj kvôli menšej návštevnosti turistov.
Veľa Tvojich krásnych záberov vzniklo pri východe alebo pri západe slnka. Ktorý z týchto úchvatných okamihov uprednostňuješ?
Samozrejme, že keď som chcel zachytiť jedinečné východy slnka na horách, častokrát som musel vstávať v lete už aj okolo druhej v noci, len aby som ráno stihol byť na danom mieste ešte pred východom slnka. Časom ma tieto nočné vstávania a ranné náročné šliapania s celou fotografickou výbavou na vrch prestali baviť. Hľadal som rozumnú alternatívu a po určitej dobe som začal prespávať na horách. Prvé razy boli pre mňa veľmi ťažké, ale časom som si na to zvykol a teraz mi to nerobí už žiadny problém. Prespávanie na horách presne splnilo to, čo som hľadal. Poobede si v kľude a bez stresu vyšliapete na určené miesto… Keď ste na vrchole, ráno sa zobudíte na hrejivé lúče slnka a prvá vec, po ktorej siahnete je fotoaparát, pretože ten krásny okamih chcete ukázať viacerým ľuďom, ktorí tú možnosť nemajú. Najviac čo sa mi na tom páči je, že stihnem západ, ale aj východ slnka a hlavne nemusím tak skoro ráno vstávať a šliapať na vrch. Spanie na horách nie je tiež pre každého, ale dá sa na to zvyknúť. Keď som začal prespávať večer na horách, mal som strašne veľa času vo večerných hodinách. Dlho som skúmal, čo s týmto časom. Raz som skúsil fotenie v noci. Nočná obloha mi takisto veľmi učarovala a odvtedy to patrí medzi to, čo fotím najradšej. Viete si predstaviť všade okolo vás hory, nad vami milióny hviezd a všade to božské ticho? Ja áno. Aj to je dôvod, prečo tak veľmi rád utekám do hôr, kde nachádzam kľud od dnešnej modernej, rýchlej a vystresovanej spoločnosti, kde každý každému niečo závidí a s niečím nie je spokojný. Keď som na horách teším sa z úplných maličkostí ako je východ slnka. Pre mňa nezabudnuteľný zážitok.
Pri napĺňaní svojho hobby určite veľa cestuješ. Čo sa ti na cestovaní páči najviac?
Milujem cestovanie. Za posledné roky som navštívil veľa krajín z Európy. Fenoménom dnešnej doby je, že veľa ľudí si začína uvedomovať svoj voľný čas, ktorý už nechce tráviť len v robote, chce niečo zažiť a začínajú ich lákať nie dovolenky pri mory, ale zážitkové dovolenky, z ktorých si vždy odnesú príjemné a nezabudnuteľné spomienky. Pri návšteve cudzej krajiny si pozriem pár miest, ktoré by som chcel navštíviť, ale ostatok nechávam vždy na náhodu. Keď cestujem zvyčajne prespávam von, pod holým nebom alebo keď je potreba tak v kempingoch, ktoré sú v dnešnej dobe perfektne vybavené. Nerád navštevujem hotely. Človek v nich nestretne ľudí, ktorí cestujú ako v kempe, s ktorými sa môže porozprávať a vymeniť si veľa užitočných rád, ktoré mu vždy pomôžu na cestách.
Aké je najkrajšie miesto, aké si kedy navštívil?
Na túto otázku mám jednoznačnú odpoveď a tým je Liptov!!! Je to domovina, ktorá ponúka všade na vôkol nespútanú krásnu prírodu.
Máš aj nejaké obľúbené miesto na našom krásnom Liptove?
Na Liptove je takýchto miest strašne veľa. Neviem si teda vybrať asi iba jedno moje najviac obľúbené. Všetky miesta, ktoré človek na Liptove navštívi si jednoducho zamiluje.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že fotografi väčšinou nemajú iba jednu obľúbenú fotku, ktorú sa im podarilo zachytiť. Neodpustíme si však túto otázku a spýtame sa ju aj Teba. Ktorá fotka je Tvoja najobľúbenejšia?
Hmmm…Ak to mám tak povedať, ako som už písal, nemám iba jediné obľúbené miesto a na všetky sa rád vraciam. Takisto každá fotka je pre mňa niečím obľúbená, výnimočná. Viažu sa mi ku nej citové spomienky. A každý sa ma pýta, že ktorá je moja top fotka, ale nikdy som mu to nevedel odpovedať.
Pred nedávnom si spustil nový projekt so sériou fotiek s tzv. LensBall. Mohol by si nám k tomuto projektu povedať niečo viac?
Áno, začal som s týmto projektom len nedávno. Nazval som ho „hore nohami“. Ťažko sa aj tento projekt opisuje, nie je vlastne na ňom nič výnimočné. Fotí sa to cez sklenenú guľu rôznych priemerov najčastejšie je to 80mm, ale existujú aj 60mm alebo 120mm gule. Je to vlastne fotografia cez guľu otočená naopak. Po anglicky sa to volá Lensball. Na Slovensku to nedostalo ešte iný preklad. Vo svete sa s touto guľou preslávilo veľa autorov. Tento typ fotografie je už vo svete dlho rozšírený. Na Slovensku fotí tento druh veľmi málo ľudí, aj kvôli tomu, že táto guľa sa dá len veľmi ťažko zohnať. Mojim cieľom by bolo s touto guľou obehať Slovensko a nafotiť tie najkrajšie destinácie cez lensball.
Zaujali Vás Alexandrove fotografie? Sledujte viac z jeho tvorby na tomto odkaze!