Ahoj Dadi. Mohla by si sa na úvod našim čitateľom predstaviť? Kto si, odkiaľ pochádzaš a čo je Tvoja záľuba?
Narodila som sa a vyrastala som v Liptovskom Mikuláši. Som za to veľmi vďačná, nakoľko naše mesto a celkovo Liptov je prekrásne miesto s ešte krajšou prírodou. Láska k prírode a pohybu pre mňa znamená veľa od útleho detstva za čo vďačím najmä mojim rodičom, ktorí ma viedli týmto smerom od malého dievčaťa. Ako 5 ročná som sa začala závodne venovať zjazdovému lyžovaniu. Trénovali sme v lete aj v zime niekedy aj 2 krát denne. Tejto záľube som sa venovala 12 rokov. Radosť z pohybu mi ostala dodnes. Milujem hory v lete aj v zime, oceán a športy užívajúce si v šume vĺn a vetra. Medzi moje záľuby patrí tiež varenie. Mnohé ženy sa mi isto budú čudovať, ale práve kuchyňa je pre mňa najobľúbenejšie miesto v byte. Denne sa snažím odhaľovať taje zdravej kuchyne, nové suroviny, rôzne kombinácie a ich blahodárne účinky na naše fungovanie. Ou! a v neposlednom rade jóga. Bez jógy ani jeden deň! Môj priateľ Martin (Chomko) má podozrenie, že som sa z toho /plieskania o zem/ už zbláznila. Oči mu však zatváram mojim majstrovaním v kuchyni 🙂 ha!
Bez jógy ani jeden deň!
Zdroj: hybajcestovat.sk
Tí, ktorí Ťa poznajú vedia, že si prednedávnom strávila niekoľko mesiacov na Filipínach. Povedala by si nám o tomto pobyte viac?
Už po škole sme s Martinom snívali navštíviť Áziu. Podarilo sa to však až o 3 roky neskôr. Šedé ulice nášho hlavného mesta a každodenný pracovný stereotyp sme sa rozhodli ukončiť výpoveďou v práci. Pôvodne sme mali ísť na Bali. Indonézke vízové podmienky nám však nevyhovovali a tak sme sa rozhodi pre Filipíny, kde je možné stráviť aj dlhší čas bez väčších vízových komplikácií. Náš base camp malo byť miesto kde sa surfuje a kitesurfuje. V tom nám pomohol všemožný Google a raj menom Siargao bol na dosah. Nádherná príroda, ostrovný život lokálnych ľudí, skvelá strava, jednoduchosť a absolútne spojenie s prírodou .. tzv. “Bali spred 30tich rokov”. To všetko doplnené surfingom a kite surfingom.
Siargao = Bali spred 30 rokov 🙂
Zdroj: hybajcestovat.sk
Aký je Tvoj najkrajší zážitok z Filipín?
Hmm 🙂 Ťažká otázka nakoľko zážitkov bolo veľa. Avšak je tu jeden, ktorý vo mne ostane (okrem iných) do konca života. Ráno sme zapli GPS-ko a vybrali sa na výlet, kde mi Chomko sľuboval ukážkovú pláž. Z pláže nakoniec bola strastiplná cesta zablatenou džungľou v žabkách s kropajmi v tvári a mokrým tričkom od potu. Cestička resp. necestička džungľou nás zaviedla až do malej dedinky Jubjang, kde sa miestni obyvatelia dopravovali len po mori a nie po súši ako my. Ako prví na našu nevšednú prítomnosť v dedinke zareagovali deti, svojím povestným “heeeeelou, heeelou Amerikano”. Kým sme prešli k mólu, nazbieralo sa ich vyše 10. Na konci móla nás so zatajeným dychom sledovali. Vytiahli sme foťák a to sa im veľmi páčilo – pózovať a fotiť sa, to oni vedia. Grimasy, chichot a všetko čo je pre deti typické. Najsilnejší zážitok v civilizáciou zabudnutej dedinke však prišiel až keď sme sa vybrali naspäť k našej motorke za doprovodu detí. Zo svojej terasy sa nám prihovorila staršia pani, ktorá vedela zopár slov po anglicky a v kombinácii s našou filipínštinou sme sa vedeli v celku dorozumieť. Pozvala nás k sebe na obed na čo sme už zo zvyku reagovali, že nemáme so sebou pesos (peniaze). Udivene sa na nás pozerala, že čo to melieme, vraj pesos nepotrebuje, že nás pozvala, sme jej hostia a bude rada ak sa najeme v jej dome. Veľmi sme sa hanbili. Zvyknutí z General Luny- mäkky ostrovného turizmu, kde každé podobné pozvanie končí účtom, sme sa zrazu ocitli v úplne inej situácii. Pri ľuďoch vysmiatych, skromných a peniazmi neskazených. Mali málo, ale aj o to sa bez váhania delili. Príbytok mala skromný – aj sama vravela že moc nemá – jedna izba ako posteľ, kuchyňa a druhá asi detská izba. Všetko samozrejme pozbíjané z dreva a materiálov, ktoré boli po ruke, za to však udržiavané a čisté. Postupne sa v dome zozbierala celá rodina a bola z nich cítiť radosť a harmónia. Na obed nám pani priniesla klasicky ryžu a pomleté mäso v malej konzerve. Divili sa, že sa vôbec nechytám mäsa a snažila som sa im chvíľku vysvetliť, že som vegetariánka. Porozumeli však až výkladu Chomka, že som “poko loko” – trošku pomätená – a so smiechom ma nechali dojesť svoju kôpku suchej ryže. Na to ako jeme sa prišla pozrieť polka dediny, sedeli na verande, vo vnútri a niektorí sa len tak pozerali cez okno. Boli sme za tým veľkým stolom ako kráľ a jeho pomätená vegetariánska kráľovná. Na záver sme sa ešte spolu odfotili. Bola to pre nich veľká česť. Carlo, hlava rodiny, nás poprosil aby sme počkali a odišiel za látkovú plentu. Prišiel prezlečený do svojho sviatočného trička s úsmevom na perách od ucha k uchu.
Dedinka Jibjang, lokálne deti a “heeeeelou, heeelou Amerikano“!!!
Zdroj: hybajcestovat.sk
Boli to zatiaľ tí najlepší, najskromnejší a najsrdečnejší ľudia, s akými som sa na svojich potulkách stretla. Nemali peniaze, žili v jednoduchom stiesnenom príbytku, mali na sebe opotrebované oblečenie, ich jedlo pozostávalo najmä zo suchej ryže. Mali však jeden druhého, čo ich robilo šťastnejšími ako ktorákoľvek nástraha konzumného sveta, v ktorom žijem momentálne ja. Vtedy som sa snažila zamyslieť nad tým čo a koľko človek musí mať, aby bol svojim spôsobom bohatý. Bol to pre mňa silný zážitok a obrovská inšpirácia. Za ich neskazený charaktęr im patrí veľká poklona.
Pózovať a fotiť sa, to oni vedia
Zdroj: hybajcestovat.sk
To je naozaj veľmi pekný a emotívny zážitok. Na krásne zážitky sa určite spomína veľmi dobre. Máš ale aj nejaký, na ktorý spomínaš len veľmi tažko?
Veľmi ťažko sa mi spomína na moju prvú návštevu miestnej „nemocnice“. Chomkovi sa zapália rana na chodidle-doslova mu začala od miestnej vlhkosti a tepla kvitnúť. Nohu mal dvojnásobných rozmerov a nemohol od bolesti na nu dostupiť. Bol v horúčkách s otravou krvi na ceste. Hneď ráno sme sadli na motorku a išli do miestnej nemocnice. Počas cesty som si spomenula na rozprávanie Slováka, ktorému sa zapálila rana na ruke a miestny lekár mu ju chcel okamžite amputovať. Vtedy sa mu kamaráti zložili na letenku a o 24 hodín bol na Slovensku u doktora, ktorý mu ruku zachránil. Prehrávala som si v hlave plán B ako sa dostať čo narýchlejšie na SR v prípade rovnakého scenára aj pre Martinovu nohu.
Keď sme prišli do nemocnice, čakalo tam cca 30 miestych chorých ľudí. Povedali nám, že doktor je niekde na návšteve a príde o 3 hodiny s dodaním povestného filipínskeho „MAYBE“, čo v preklade znamená, že nemajú potuchy či a kedy príde. Vtedy mi vybehla prvá slza. Jediné lietadlo z ostrova do Cebu už odletelo a najbližšia loď z ostrova je naplánovaná až na dalšie ráno. Martin potreboval urýchlene antibiotiká. Rev som spustila, keď som hľadala v nemocnici WC. Najviac ma vystrašil pohľad na preplnené izby s pacientami. Plesnivé steny od vlhka, žiadne vankúše ani deky, iba flakaté plesnivé matrace a nešťastné tváre chorých ľudí. Myslíte, že tam to WC bolo? NIE. Nezvyknem kvíliť, ale ten pocit bezmocnosti-hrúza.
Doktor našťastie prišiel cca o 4 hodiny. Pacient sa v jeho „ordinácii“ zdržal cca 15 sekúnd. Na rad prišiel Chomko, ktorý tam bol cca 30 sekúnd a to preto, že bol biely a doktor bol rád, že si može precvičiť svoju základnú anglickú zásobu. Martin mu vysvetlil, že ho bolí celá noha až po hornú uzlinu. Na to mu doktor víťazoslávne odpovedal „jes Sŕŕŕ, bikóóóz of infekšn!” Predpísal mu antibiotiká. Vydýchli sme si, že doktor nechcel nohu rezať a išli sme do lekárne. Tam mi miestna pracovníčka povedala, že lieky nemajú, že mám ísť do najbližšieho mesta Surigao – 3 hodiny loďou, ktorá mala ísť až na ďalšie ráno. Naštastie som si dala zavolať vedúcu a tá nás zachránila. Našla lieky odlišné od tých na recepte, ale s rovnakou látkou. Zabrali! 🙂
Živí a zdraví!
Zdroj: hybajcestovat.sk
Uf..o tých dobrých zážitkoch sa naozaj počúva lepšie. Každopádne hlavne všetko dobre dopadlo. Vráťme sa teraz ale opäť k jóge. Dá sa povedať, že si k nej mala vzťah už od detstva?
V detstve som ani len netušila, že niečo ako jóga existuje. Je pravda, že naťahovanie a stečing bol súčastou našich lyžiarskych tréningov a niektoré cviky boli podobné jógovým asánam, ale to je asi tak všetko. S jógou som prišla prvý krát do kontaktu pred 6 rokmi v Bratislave. Pracovala som tam v korporáte a zimné večery som si občas vyplnila aj jógou. V tomto období som bola skôr zameraná na cardio a potrebovala som sa poriadne spotiť a jógu som považovala za nudnú. Naplno ma to chytilo pred 4 rokmi, keď som si v Bratislave našla svoju obľúbenú záhradu, kde som chodila na ranné hodiny pred prácou. V zime som záhradu vymenila za jógové štúdio s mojou naj inštruktorkou. Postupne som si začala cvičiť aj sama doma a jóga sa stala mojou každodennou súčasťou.
Miestne deti a ich radosť z fotenia
Zdroj: hybajcestovat.sk
Kedy si dostala nápad venovať sa jóge ako inštruktorka?
Nápad vznikol práve na Filipínach, kde sme sa rozhodli organizovať Jóga-Surf kempy www.yogovibe.com. Práve tu som sa prvý krát postavila pred ľudí ako cvičitelka. Bol to super pocit. Z lekcií som mala pôžitok ja a aj ľudia (dúfam haha). Po návrate z Filipín som v tom chcela samozrejme pokračovať a priniesť kus jógy aj ľudom v našom meste. Založila som FB skupinu Jógovňa-Hájovňa, ktorá mi slúži ako komunikačný kanál a vyhliadla som si prekrásnu záhradu Galérie Michala Petra Bohúňa v centre mesta. Jógovanie na rodnej hrudke bolo na svete! 🙂 Záhrada je ako stvorená na lekcie jógy, štebot vtákov, vôňa kvetov a trávy, príjemný vánok. Prostredie záhrady bolo veľkou pridanou hodnotou celej lekcie. Momentálne precvičujem v novom príjemnom krytom priestore na Vrlíkovej na Nábreží, avšak už sa opäť veľmi teším na jarnú a letnú záhradu.
„Lekcie jógy – štebot vtákov, vôňa kvetov a trávy, príjemný vánok“
Zdroj: hybajcestovat.sk
Ako by si presvedčila niekoho, kto váha či jógu vyskúšať?
Tak ako to platí so všetkým, „Kým nevyskúšaš, nevieš“. Jóga je cvičenie tela a mysle. Som si istá, že pomôže ľuďom, ktorí aktívne športujú a majú poskracované svaly, a taktiež ľuďom, ktorí potrebujú posilniť a sfunkčniť vnútorné a vonkajšie svaly, napraviť držanie tela a vzniknuté problémy s tým súviasiace. V neposlednom rade by som praktizovanie jógy odporučila prepracovaným, nakoľko počas jógy sa cvičí aj myseľ a umenie nechať ju prázdnu aspoň na chvíľu. Jóga je aj o mnohých iných veciach a jej štúdium je celoživotná misia… o tom však niekedy nabudúce 🙂
„Práve tu som sa prvý krát postavila pred ľudí ako cvičitelka“
Zdroj: hybajcestovat.sk
Ďakujeme za krásne vysvetlenie 😊 Aké sú Tvoje plány s jógou na Liptove do budúcna?
Momentálne pracujem na plný uväzok v kancelárii, avšak v budúcnosti by som sa rada venovala len jóge. Môj sen je založiť si jógové štúdio, kde by prebiehali denné hodiny jógy s rôznym zameraním, workshopy o zdravej strave, ajurvéde a o všetkom čo súvisí so zdravým životným štýlom. Organizovanie jóga pobytov na Liptove spojených so spoznávaním našich krás. A určite bude ešte aj Jóga-Surf kemp na Filipínach v našom bývalom domove –na ostrove Siargao.
O takýchto plánoch sa počúva veľmi dobre. Držíme palce, aby sa Ti to podarilo. Chcela by si niečo našim čitateľom na záver odkázať?
Rada by som sa podelila o môj krátky recept na to, ako byť štastnejším. Potrebujeme len 2 ingrediencie. Pohyb a prírodu. Jemne zamiešame a ihneď „servírujeme na tanier“. Podávame minimálne 3-krát do týždňa.
Dobrú chuť! 🙂