Ahoj Martin. Mohol by si sa našim čitateľom na úvod predstaviť? Odkiaľ pochádzaš, čomu sa venuješ a aké sú Tvoje záľuby?
Ahoj, volám sa Martin Sprušanský, mám 53 rokov. Narodil som sa v Detve, avšak celý život som prežil na Liptove. V profesnom živote pracujem ako programátor ekonomických informačných systémov vo vlastnej firme SofCom s.r.o. Vo voľnom čase, ktorého žiaľ moc nie je, hrávam občas squash, ale vo veľkej miere sa venujem fotografovaniu krajiny.
Ako dlho sa venuješ foteniu a kedy si zistil, že fotenie je pre Teba to pravé?
Keď som v práci, ktorá je veľmi náročná, dospel do štádia, že som potreboval oddych a „vyčistiť“ si hlavu, fotografia mi prišla ako vhodný relax. Veľmi rád chodím fotiť ráno, kedy je všetko pokojné, vzduch je vyčistený a keď je skvelé svetlo, je krajina fascinujúca. Je úžasné sledovať zrod nového dňa, niekedy mám pocit, že aj vtáky stíchnu tesne predtým, než sa slnko prehupne cez horizont a čakajú na tento každodenný zázrak.
Prvé kroky s fotoaparátom som spravil asi pred tridsiatimi rokmi s otcovým fotoaparátom, ktorý bol samozrejme analógový. Keďže sme doma nemali fotokomoru, musel som čakať na vyvolanie filmu a výrobu fotiek vo fotolabe, ale to trvalo dlho a nejako ma čakanie odrádzalo. Avšak nástupom digitálnej technológie sa proces urýchlil a umožňuje vidieť výsledky omnoho rýchlejšie. Aktívne fotím od roku 2010, kedy som začal študovať dostupnú literatúru a zároveň som sa stal členom Zväzu slovenských fotografov (ZSF).
Aký druh fotenia máš najradšej?
Ako som už spomenul, najradšej fotím krajinu ráno, hlavne preto, lebo ranné svetlo dokáže vytvoriť „plastickú“ krajinu. Milujem jesenné ranné hmly, farebnosť krajiny a celkovú jesennú atmosféru. Ale nie vždy je svetlo ideálne, môže byť zamračené alebo hmla, že nevidno na 10 metrov. Vtedy sa snažím nájsť nejaký dominantný prvok, využijem napríklad dlhú expozíciu a vtedy vznikajú rôzne minimalistické, väčšinou čierno-biele fotografie.
Máš na Liptove svoje najobľúbenejšie miesto, kde sa vždy rád vraciaš?
Keďže mám rád na fotografii vodu, veľmi veľa možností ponúka Liptovská Mara. Rád sa sem vraciam, pretože každý deň môžeš ísť na to isté miesto a urobíš inú fotku, ale je tu mnoho pohľadov, ktoré stojí za to zachytiť ich. Obľúbeným miestom je zátoka v Bobrovníku, ale aj Veterná Poruba či Huty. Kam pôjdem fotiť sa väčšinou rozhodujem až ráno podľa toho, aké je počasie.
Vieme, že v súčasnosti prebieha Tvoja vernisáž s názvom Fragmenty Islandu, ktorá potrvá až do konca novembra. Ako by si zatiaľ zhrnul jej priebeh?
Vždy som obdivoval fotky z Islandu a túžil som sa tam raz pozrieť. Môj sen sa mi tento rok splnil a strávil som na Islande 12 dní so siedmimi ďalšími fotografmi, počas ktorých sme prešli takmer 3500 km. Priniesol som si mnoho záberov a keď mi Petr Turoň z Liptovského kultúrneho strediska ponúkol možnosť usporiadať výstavu, veľmi rád som túto možnosť využil. Účasť na vernisáži predčila všetky moje očakávania, prišli sa pozrieť ľudia aj z Ružomberka, Liptovského Hrádku či Popradu. Veľmi ma teší, že sa na výstavu ľudia chodia pozrieť aj počas týchto dní. Minulý týždeň sme sa dohodli s Art Štúdiom v Liptovskom Hrádku, že výstava sa po ukončení v Liptovskom Mikuláši presunie do Liptovského Hrádku. Termín ešte nie je presne dohodnutý, môže to byť niekedy vo februári-marci 2017. V Liptovskom Mikuláši výstava potrvá do 30.11.2016
Aké zážitky v Tebe zanechala islandská príroda?
Island je krajina kontrastov – od lávových polí cez ľadovce, sopky až po zelené lúky a polia. Bol som tam v čase, keď panoval polárny deň – slnko nezapadne a celý deň je vidno. Zažil som počasie pekné, ale aj chladné. Napriek tomu, že bol vrchol leta, narazili sme cestou na sopku Askja asi po troch hodinách jazdy autom po štrkovej ceste a niekoľkých brodoch cez rieky na lavínový násyp vysoký asi tri metre a tak nám neostalo nič iné ako sa vrátiť späť. Krajina je úplne iná, na akú sme zvyknutí u nás, je krásna svojou drsnosťou.
Plánuješ sa na Island ešte vrátiť, prípadne aké krajiny by si ešte chcel navštíviť?
Na Island by som sa chcel ešte vrátiť, pretože som nestihol vidieť všetky destinácie, ktoré som chcel. Láka ma ísť fotiť polárnu žiaru do Nórska, možno na jeseň na budúci rok, ak sa všetko podarí.
Predpokladáme, že máš rád väčšinu svojich fotografií. Existuje taká, ktorú máš najradšej?
Je veľa fotografií, ktoré mám rád, pretože sa s nimi spájajú rôzne príbehy. Niektoré vznikli pri sólo fotení, niektoré s priateľmi za rôznych okolností. Ťažko je vybrať nejakú, ktorá je najobľúbenejšia, ale určite medzi ne patria nasledovné:
Zúčastňuješ sa so svojimi fotkami aj nejakých fotografických súťaží? V prípade, že áno, podarilo sa Ti dosiahnuť nejakých úspechov?
Foto súťaží som sa začal zúčastňovať od roku 2013. Odvtedy som získal ocenenia na rôznych súťažiach na Slovensku aj v zahraničí napr. na súťažiach AMFO, Slovensko moje, Fotosalón STROM, fotosalón Fotofórum, Liptov vo fotografii, My Journey (Ukrajina) či akceptácie fotografií na medzinárodných fotosalónoch pod záštitou FIAP (Fédération Internationale de l’Art Photographique) v Česku, Rakúsku, Švajčiarsku, Slovinsku, Turecku, Španielsku, atď.
V roku 2015 mi bol udelený titul AZSF (Autor zväzu slovenských fotografov) a medzinárodný titul AFIAP.
To je naozaj veľa ocenení, ktoré si podľa nás určite zaslúžiš. Tvoje fotografie sú nádherné a tak veríme, že nás Liptákov budeš tešiť krásnymi fotkami aj naďalej. Veľmi pekne Ti ďakujeme za rozhovor. Chcel by si na záver odkázať niečo našim čitateľom?
Na Liptove je veľmi veľa fotografov, ktorí majú skvelé práce a chcel by som ich touto cestou poprosiť, aby sa podelili o krásu, ktorú svojim fotoaparátom zachytili, prostredníctvom účasti na súťažiach či výstavách. Pretože ak fotka, ktorú som vyfotil, ale nepodelil som sa s ňou s ostatnými, ostane len v šuplíku, tak som ju vyfotiť ani nemusel.
Páčia sa Vám fotky Martina Sprušanského? Viac ich nájdete na tomto odkaze 🙂