DENNÍK CESTOVATEĽA, časť prvá: Osoby do deja nezainteresované týmto oboznamujem s mojím únikom zo zeme okupovanej medveďmi do krajiny, kde si konečne splním životný sen a stanem sa profesionálnym hráčom…na gajdy. Tiež sa pokladám za vyslanca, ktorý zistí na akej báze fungujú železnice v iných krajinách.

Týždeň, ako aj svoju púť započínam v pondelok v Mikuláši, v utorok sa už prebúdzam v letne naladenej Modre, v stredu pre zmenu v Trenčíne (kde predmetom značnej časti návštevy je babkine lamentovanie nad tým, čo mi ešte tak pribalí aby som nebola hladná), v poobedných hodinách sa už ale ocitám v Zlíne (nie je nad to ísť večer na pivo keď by sa ti ako staršiemu chradnúcemu človeku hodilo byť fresh na cesty). Dnes ráno nasadám asi tretí krát za celé 3 roky môjho pobytu na trolejbus a zvažujem aký lístok kúpiť, keď cesta má 32min a lístok 30. Vzhľadom na včerajšie múdre rady občanov starších a skúsenejších ako aj na desivé predstavy o pokute kupujem bilet o radu vyšší. V momente ako si uvedomím, že tá teta stojaca oproti mne s natiahnutou rukou je revízorka sa v duchu víťazoslávne tľapkám po pleci. Na stanici si pýtam jednoducho lístok do Ostravy, keď sa ma teta pokladníčka neurčito pýta: do ktorej Ostravy? Mierne zmätená odpovedám neisto slovami: do tej poslednej?? Good enough for teta a teda mám lístok do Ostravy (hádam tá posledná je tá správna). Vo poľskom vlaku na mňa vyskočí nápis UWAGA a kde je uwaga, tak tam som doma.

Prichádzam do autobusu, kde mi ujo oznamuje, že je nás len 9, nech si sadnem kde chcem…Na jeho rozkaz si vyberám zadnú 5, keď tu zrazu príde ujo a pýta sa, či si môže tiež dozadu. Vážne ujo?! VÁŽNE?! Are you f-ing kidding me? Nezdá sa mi to a autobus je naozaj prázdny. Nechávam uja ujom, nech sa tou 5 zadrhne, odchádzam využiť iný prázdny priestor.

Príchod na letisko: Nerádová nevystúpi a musí zastaviť autobus na ceste preč. Však čo sú ako oní, na sekundu pribrzdia, nikto nevystupuje, vravím si, že zástavka je asi niekde inde. Ale opak je skutočnosťou a ja potupne letím uličkou za vodičom, že ja predsa len teda asi vystúpim.

Vystupujem na niečom, čo sa zdá ako obrovské stavenisko s tisíc robotníkmi a pár ľuďmi s kuframi. Rozhodujem sa vydať smerom, kde vidím lietadlá. Očividne tu ale mnou vygenerovaná logika nefunguje pretože tam, kde sú lietadlá a ľudia s kuframi, sú tylko przyloty a moje odloty sú preškrtnuté. Vravím si fasa. Idem reku po šípkach na asfalte, ktoré naznačujú existenciu nejakého Terminálu 1. Ten zázračne ale nikde nie je ale zato robotnícke stavby sú oblepené banermi s nápisom „We are building Kraków Airport 2015“ Naozaj neviem, čo si o tomto mám myslieť, skontrolujem na mobile dátum a rok a v duchu si vravím, že ešte že mám tých 6 hodín do odletu. Po rozume mi chodí len jedna vec: kde kur*a jest to wejscie do terminalu?! Nakoniec objavujem malý prístupový tunel obitý drevom, opatrne vstupujem a ľaľa! Lotnisko! Nasledujúcich pár hodín plánujem stráviť prečítaním všetkých poľských letiskových nápisov a z chuti sa zasmiať…Dovidzeňa